Straka zlodejka, po taliansky La Gazza ladra, na libreto G. Gherardiniho podľa francúzskeho literárneho textu, je v Rossiniho spevohre zaradená medzi poloseriálové opery, t. j. opery, v ktorých sa miešajú komické a tragické prvky zároveň. Tento žáner je podmienený aj prítomnosťou tzv. basso buffo (komického basu), ktorým je v príbehu čistič Gottardo, tu v postave pomstychtivého sukničkára. Dielo má tiež charakter francúzskej porevolučnej záchrannej opery (opéra a sauvetage). Ninetta, slúžka na statku, je v trojnásobnom požiari. Chce sa vydať za statkárovho syna Giannetta, ktorý sa práve vrátil z vojny a miluje ju; snaží sa ukryť svojho otca, vojnového dezertéra, ktorému hrozí trest smrti; a chce preňho rýchlo získať peniaze. Navyše odoláva starostovmu neodbytnému obťažovaniu, ktoré rezolútne odmieta. Všetko skomplikuje falošné obvinenie z krádeže striebornej lyžičky s iniciálami F.V., ktoré sa zhodujú s menom jej otca a zamestnávateľa Fabrizia Vingradita...