Hanákove filmy sú apoteózou víťazstva človeka nad sebou samým, víťazstva mravnosti a citu nad životnými podmienkami. Jeho postavy hľadajú v sebe silu prekonať to, čo ich obmedzuje, čo bráni splneniu ich túžob, snov a citov. Tento film, zachytávajúci vnútornú ľudskosť postáv z okraja spoločnosti, sa do kín dostal s 9-ročným oneskorením kvôli absurdnému direktívnemu rozhodnutiu o údajnej "ošklivosti" všetkých postáv a pochmúrnosti ladenia.