Giuseppe Moscati bol lekárom, profesorom, vedcom a preslávil sa svojim prístupom k chudobným. Bol uznávaným odborníkom a získal si uznanie pri záchrane obetí sopky Vezuv v r. 1906. Moscati bol zodpovedný za nemocnicu, ktorá pôsobila neďaleko sopky: osobne dozeral na rýchlu evakuáciu nemocnice, a podarilo sa mu zachrániť všetkých pacientov, prevažne starších a chudobných, skôr, ako sa zrútila strecha budovy pod tlakom horúceho popola. Keď v roku 1911 vypukla v Neapole cholera, talianska vláda poverila Moscatiho, aby dohliadal na inšpekciu hygieny v meste - našiel zdroj choroby aj spôsob jej likvidácie. V tom istom roku obdržal doktorát z fyziologickej chémie... ako prvý experimentoval s inzulínom v boji s cukrovkou a počas 1. sv. vojny viedol nemocnicu pre ranených vojakov. Hovorilo sa o ňom, že bol zázračným lekárom, ktorý vedel vždy určiť správnu diagnózu po tom, čo sa oboznámil s pacientovými symptómami. Zomrel v roku 1927. V roku 1987 bol kanonizovaný za svätého.